Rozhovor s Dušanem Fabianem

Du&s caron;an Fabian
narozen: 10.11.1975, Košice
zaměstnání: vědecký pracovník SAV

INVOCATIO ELEMENTALIUM vyšlo:
v slovenčine - na pokračovanie (4 časti) v časopise Fantázia 36 (júl 2006), 37 (október 2006), 38 a 39 (v edičnom pláne, www.fantazia.sk)
v češtině - jako román INVOCATIO ELEMENTALIUM ve vydavatelství Wales, Praha (září 2006, www.wales.cz)

   M.S.: Jak jsi se dostal k fantastice a co upřednostňuješ víc: fantasy, sci-fi nebo horor?
   D.F.: Som zanieteným fanúšikom všetkého, čo sa kedy obtrelo o horor. Dodnes nekriticky hlcem hocičo, čo mi z tohto žánru príde pod ruku. Sci-fi už pomenej. Ale aj tú som kedysi zbožňoval – v časoch dospievania. Vtedy jej boli plné školské knižnice. Patrím ku generácii, ktorej sa v čitateľských preukazoch pravidelne opakovali zápisy o výpožičkách kníh Jozefa Žarnaya, Kira Bulyčova a bratov Strugackých. A Roberta Arthura, samozrejme, aby som nezabudol na svoju hororovú dojku. K fantasy som sa dostal až po revolúcii. V tom čase sa vyrojila kopa nových vydavateľov, pričom knihy zostávali ešte po nejakú dobu relatívne lacné. Za vreckové od rodičov mi na dobierku z Čiech postupne došlo prvé vydanie Tolkienovej trilógie i celé zošitové rady R.E.Howarda a H.P.Lovecrafta. A keď sa na mojej poličke objavili diela posledne menovaného, už nebolo cesty späť a úplne som prepadol strašidelnej literatúre.

   M.S.: Jací jsou tví oblíbení autoři?
   D.F.: Vopred sa ospravedlňujem za mierny pátos a zopár viet plných klišé, no ak mám odpovedať podľa pravdy, nemôžem bez toho. Najväčšou inšpiráciou a nedosiahnuteľným idolom pre mňa navždy bude práve spomínaný Howard Philips Lovecraft. Aj ako autor, aj ako osobnosť. Na jednej strane široko vzdelaný, nadpriemerne inteligentný človek s úžasným jazykovým nadaním a nenapodobiteľným štýlom, na druhej strane chorľavý podivín, ktorý sa vo svete morbidity a hrôzy cítil a pohyboval ako ryba vo vode. Excentrik s prirodzenou eleganciou. Kontroverzný, no zároveň geniálny. Bol na začiatku a latku posadil neuveriteľne vysoko. Z môjho pohľadu sa pred ním sa zjavil vlastne len jeden originálny melancholický alkoholik - Edgar Alan Poe, jeden chvíľkovo osvietený neúspešný dramatik - Bram Stoker a zopár menej výrazných autorov duchárskych poviedok a gotických románov. Určité zásluhy majú samozrejme aj oni, no celý žáner dodnes žije predovšetkým z Lovecraftovho odkazu. Vrátane velikánov ako Stephen King, Brian Lumley, Clive Barker alebo Neil Gaiman. A je len logické, že v mojej knižnici stoja ich knihy hneď pri jeho veľdielach.

   M.S.: Od kdy píšeš povídky?
   D.F.: Písať som začal pomerne neskoro. Prvé pokusy o literárnu tvorbu som síce učinil už niekedy na strednej škole, ale šlo len o klasické šuflíkové písanie pre vlastné potešenie. V tom období som sa navyše dosť intenzívne venoval hudbe – hral som na gitare v niekoľkých amatérskych rockových a metalových kapelách – a skladanie piesní dostačujúco uspokojovalo moje potreby umeleckej realizácie, ak sa to tak vôbec dá nazvať. Muzika a koncertovanie sú však obrovskí žrúti peňazí, času a spánku, a hoci som na ne nezanevrel ani počas vysokej školy, musel som ich napokon predsa len presunúť na vedľajšiu koľaj a nakoniec sa ich takmer úplne vzdať. Pravidelne publikujem od roku 2001, prevažne v časopise Fantázia – poviedky, ale aj publicistické články, konkrétne hudobné recenzie a profily, čím sa mi vlastne darí úspešne spájať obe moje záľuby. Debutoval som s veselou splatter fantasy ŽI A NENECHAJ ŽIŤ o zombíckom agentovi s povolením zabíjať, ktorá sa neskôr dočkala aj dvoch pokračovaní. Väčšinu ostatných publikovaných poviedok tvorili hororové a mysteriózne príbehy alebo temná fantasy postavená do reálií súčastného sveta. Z najznámejších by som spomenul hororovú MIGRÉNU, ktorá sa objavila v zborníku Krutohlav a urban fantasy TRI ČIERNE UTORKY, ktorá zvíťazila v literárnej súťaži Béla 2002 a neskôr bola preložená aj do Poľštiny a vyšla v časopise Fahrenheit.

   M.S.: Kdy vznikla ona myšlenka na Invocatio Elementalium?
   D.F.: Prvú myšlienku na knihu je dnes už asi ťažké vystopovať. Každopádne, magický svet a niektoré postavy románu boli vytvorené dávno predtým, než som sa pustil do jeho písania. Asistent hlavnej hrdinky Braňo sa objavil v spomínaných TROCH ČIERNYCH UTORKOCH a démonickými elementálmi sa to hemžilo napríklad aj v poviedke V PREDVEČER PRVÉHO MÁJA (Fantázia 35). Už pri písaní týchto vecí sa postupne rodili kulisy a mytológia fiktívnej reality INVOCATIO ELEMENTALIUM – prostredia pre samotné príbehy, postaveného sčasti na skutočnom svete a sčasti na myšlienkach rôznych démonologických, teologických, okultistických a iných pochybných teórií a smerov. Kombinovanie a zlaďovanie informácií naštudovaných z literatúry tohto druhu som bral ako zábavnú hru. Určite preto neberte niektoré svetonázorové vyhlásenia mojich postáv vážne, nesnažím sa šokovať ani kázať pravdu v štýle Dana Browna alebo Jamesa Redfielda. Touto cestou som sa skôr pokúšal vytvoriť nejaký originálny prvok, ktorý by odlišoval moju tvorbu od zbytku toho, čo sa v slovenskej a prípadne i českej fantastike už píše. Čas teda pomaly bežal, materiály a nápady sa postupne zbierali, vrstvili a kopili, až ich bolo napokon na pár ďalších poviedok priveľa. Logicky som teda prijal výzvu a pokúsil sa spracovať tieto témy vo forme románu. Samotné písanie mi zabralo niečo vyše roka a dodatočné kozmetické úpravy niekoľko ďalších mesiacov. Pokiaľ sa dobre pamätám, prvá verzia románu bola hotová niekedy vo februári (únoru) minulého roku.

   M.S.: Co nového připravuješ?
   D.F.: Mám hotových zopár hororových poviedok. Uvidíme, kde sa objavia. Možno aj v českých periodikách. A pomaly sa púšťam i do voľného pokračovania románu. Ale o tom až neskôr, keď to bude skutočne aktuálne.

   M.S.: Co by jsi poradil všem začínajícím autorům?
   D.F.: To isté, čo sa dookola omieľa na väčšine workshopov. Veľa čítať, veľa písať a študovať. Autor by mal vedieť, čo už bolo napísané a ako to bolo napísané. To mu pomôže, aby neopakoval už raz povedané, ale rozvíjal veci ďalej. Nové témy sa hľadajú ťažko a bez štipky originality je ťažké sa presadiť. Čítanie mu zároveň pomôže odkukať už zaužívané postupy rozprávania, ktoré fungujú u čitateľa. Písaním si vycibrí vlastný štýl a naučí sa používať to, čo odpozoroval. A dostatočnú hodnovernosť a pôsobivosť dodajú jeho textom presné detaily, ktoré sa dajú získať iba pozorovaním sveta, v ktorom žije a študovaním vecí, o ktorých píše... Z mojej strany k tejto otázke už len záverečný povzdych – viete kde by som dnes bol, keby som sa týmto všetkým sám dokázal stopercentne riadiť?

   M.S.: Jak trávíš svůj volný čas?
   D.F.: Okrem písania, čítania a študovania toho už príliš veľa nestíham. Sem-tam pomôžem priateľke nakŕmiť morské prasa alebo povysávať. Som rád, keď si cez dovolenku nájdem čas na výlet do hôr alebo za nejakými pamiatkami, na návštevu koncertu, hudobného festivalu či conu. Po večeroch oddychujem pri sledovaní seriálov alebo filmov na DVD. Najextrémnejším športom, ktorý pestujem, sú šachy.

   M.S.: Tvůj oblíbený film?
   D.F.: Asi nemám absolútny top, ale donekonečna môžem pozerať napríklad SHAWSHANK REDEMPTION alebo NIGHTMARE BEFORE CHRISTMASS. Základ mojej filmotéky inak samozrejme tvoria horory. Z tých novších určite stojí za zmienku KRUH, z klasík mám najradšej asi EVIL DEAD 2. A nesmiem zabudnúť ani na míľniky ostatných žánrov – BARBARA CONANA, BRAVEHEART alebo pôvodné HVIEZDNE VOJNY – na tých som totiž vyrastal. A čo nás chytilo v detstve, to nás sprevádza celý život.

Díky za rozhovor