Robert Bloch - Vlak do pekla a jiné povídky

Robert Bloch – Vlak do pekla a jiné povídky

249 Kč

Nakladateľstvo: EPOCHA, 2006

Počet strán: 301

Jazyk: český

Český preklad Pavel Medek, (Vlak do pekla) Oldřich Černý

Pán Robert Bloch.

V prvom rade by som chcel potencionálnym čitateľom predstaviť tohto temného i humorne ladeného muža. Myslím si, že v hororových vodách Česka, a takisto Slovenska to nebude až tak známa ryba, poďme sa teda spolu pozrieť, ako si dotyčný spisovateľ na svojej životnej púti počínal.

Čisto a v krátkosti…

Celým menom, americký občan, Robert Bloch Albert sa narodil:  5.4. 1917 a svoju cestu ukončil:  23.9. 1994. Bol to naskutku plodný spisovateľ, ktorý sa preslávil hlavne vyprodukovaním románu Psycho (inšpiroval sa pri ňom neslávne známym sériovým vrahom Edom Geinom). Určite všetci vieme, že ho neskôr veľmi úspešne sfilmoval samotný Alfred Hitchcock.

Bloch zosnoval stovky poviedok a vyše 20 románov. Zmes všakovaká: detektívky, scifi a hlavne jedinečné horory. Bol jedným z členov tzv. Kruhu Lovercrafta. Dokonca viedol s majstrom hrôzy aj dlhoročnú a dodnes zachovalú podnetnú korešpondenciu. Týmto rozdúchávatelom hororu bol Bloch dostatočne ovplyvnený, niektoré diela mu dokonca okato venoval.

V roku 1975 získava World Fantasy Award za celoživotné dielo.

Za poviedku Vlak do pekla, ktorá je aj súčasťou tejto zbierky, obdržal roku 1958 významnú cenu Hugo.

Poďme teda k spomínanej antológii:

Na začiatok uvediem, že atmosféra aj téma textov dýcha rôznorodosťou, čo musím hneď a zaraz kvitovať. Je to pestrá všehochuť, samozrejme podčiarknutá majstrovým hororovým, umne spísaným rozprávačským štýlom a britkým ironickým humorom.

1: S úctou Jack Rozparovač (Yours Truly, Jack the Ripper, 1943)

Vydarená prácička, zaujímavý dej, takisto atmosféra. Myslím, že hneď na úvod jedna z najpodarenejších poviedok tejto zbierky, a taktiež Blochovho tajuplného poviedkárskeho sveta. Konieckoncov celé to vychádza ako jeden veľký žart. Či nie? Sir Guy Hollis je posadnutý tým, aby opätovne vypátral sériového  vraha – Jacka Rozparovača.  Rozpracoval totižto teóriu, podľa ktorej využíva Jack svoje obeti, aby vydržal neustále živý a večne mladý. Má teda naozaj pravdu?

2: Enoch (Enoch, 1946)

Tak toto ma naozaj dostalo. Psychologicky vedený príbeh, kde neznámy hlások (skutočný alebo nie?) núti hlavného hrdinu, aby vraždil a vraždil, je napísaný ukážkovo. Neodtrhol som sa od knihy ani na sekundu, bavilo, desilo a nepustilo. Konečné rozuzlenie je taktiež prekvapivé a zároveň dostatočne hrôzostrašné (nesmierne tu cítim Lovercrafta). Myslím, že najlepšia práca antológie.

3: Hladový dúm (The Hungry House, 1951)

Dom, v ktorom prebýva duch nešťastnej dievčiny. Áno, nápad čisto klišoidný (v dnešnej dobe, podotýkam), no spracovanie kvalitné. Ono, to až také klišé rozhodne nebude, pekne zakomponované zrkadlá a jedna šialená, svojou krásou posadnutá ženská. Však uvidíte.

4: Muž, který zbíral Poea (The Man Who Collected Poe, 1951)

Tento text je celučičký venovaný pocte a pamiatke majstra hororu E.A.Poea. Neznámy muž zbiera všetko, čo sa tohto pána týka, posadnutosť je od prvých riadkov úplne zrejmá. Chválenie artefaktmi, nevydanými textami a všetkým iným, čo pripomína zakladateľa hororu ako takého… druhej postave, nadobudne nečakaný spád. Odkiaľ sa berú vo svetle božom ďalšie Poeove dielka, keď už je dávno po smrti? Počkajte si trpezlivo na záver i údernú koncovku.

5: Pán Steinway (Mr. Steinway, 1954)

Ďalšia z vydarenejších prác. Príbeh mladej zaľúbenej dvojice, medzi ktorú celkom nečakane zasiahne necitlivý pán Steinway. Kto je táto bytosť? Aké sú jeho pohnútky? To prezradiť nemôžem. Ale jeho zjav je sám o sebe veľmi, veľmi zaujímavý. Určite by ste neuhádli.

6: Staří mistři (The Past Master, 1955)

Niekto tu „zbiera“ staré obrazy slávnych majstrov? Ten niekto je veľmi zvláštny. Pochádza vôbec z tohto sveta? Prečo pácha, to čo pácha? A aký to dopravný prostriedok na svojich cestách používa? Rozhodne interesantná záležitosť a nenudný nápad.

7: Mám rád blondýnky (I Like Blondes, 1956)

Keď píše Bloch v prvej osobe, akoby to nabralo ešte o čosi kvalitnejší spád. V nasledujúcej práci asi najviac používa vysoko ladený psychologický talent a intelekt, vykresľuje nám svoj pohľad na blonďavé a nežnejšie obyvateľstvo sveta barov a putík. Čo urobí so svojou, poľahky zbalenou blondínkou? Kam si vyjdú na prechádzku? Záver dýcha Blochovou iróniou a uňho neutkvelým scifi ladením.

8: Sabat (Broomstick Ride, 1957)

Tento textík ma až tak nedostal. Je to zmes hororu, scifi, fantasy? Ale i napriek tomu pôsobí v knihe ako osviežujúci pollitrový vychladený nápoj. Prenesiete sa do iných sfér, neznáma planéta plná čarodejníc a ostatných bytostí je vykreslená uveriteľne. A to všetko dodatočne obalené čiernou vesmírnou temnotou. No, neznie to i tak zaujímavo?

9: Nový deň (Daybroke, 1958)

Príbeh začína popisom apokalyptického sveta, ono to možno znie tuctovo, no pointa je veľmi vydarená a určite si nezaslúži dajaké nemiestne spojlery. Odporúčam.

10: Šípková Ruženka (Sleeping Beauty, 1958)

Takisto veľmi cítiť Blochove nadanie pre iróniu, jemne splietanú so strašidelným dejom. Kto je spiaca šípková krásavica? Prečo si u nej dotyčný zabudol peňaženku? Alebo nezabudol? Ona dokonca ani nespí? Prostredie New Orleans vykreslené do najšpinavších detailov.

11: Čestné slovo (Word of Honor, 1958)

Niečo o tom, ako by to s nami dopadlo, keby sme začali jedného krásneho dňa rozprávať len a len pravdu. Hneď si spomeniete na známy film s Jim Carrym v hlavnej úlohe: The Liar, no ono to tu takto jednoducho prebiehať nebude. Zakomponovaná vedecká časť niekoho prekvapí, dakto sa azda iba nevrlo pousmeje a mávne rukou. Príjemná jednohubka.

12: Vlak do pekla (The Hell-Bound Train, 1958)

Poviedka, ktorá vyhrala cenu: Hugo, ako už bolo spomenuté vyššie. Musím sa priznať, že mňa až tak nedostala (možno som očakával primoc).  Zaujímavý nápad, to áno, asi najkonštruktívnejší dej čo sa týka ostatných textov, no atmosféra mohla byť hutnejšia. Diabolské sily nám ukážu svoju moc a čert pripadá ako milý spoločník.  Ale idea, ako taká pôsobí fajn.  Martin sa zapredá za „neobyčajné“ hodinky a niečo pekné za to aj Belzebub iste bude chcieť… Cesta vlakom do pekla hádam nevyzerá až tak zle. To ale musíte byť prefíkanejší než samotný vládca ohňa.

13: Belzebub (Beelzebub, 1963)

Muž, privedený k šialenstvu svojou ženou, prácou a jednou skutočne podivnou muchou. Taktiež príjemné, vysoko precízne, psychologicky opísané čítanie.

14: Hlavný je příběh (The Plot is the Thing, 1966)

Dej z oblasti filmového plátna. Neurazí, no ani nespôsobí literárny orgazmus.

15: Jak podoben bohu (How Like a God, 1969)

Tak tento textík ma znovu nadchol. Zaujímavý nápad, na tú dobu, keď bol stvorený, si myslím veľmi nevšeobecný. Ako to vlastne prebiehalo pri vzniku nášho sveta? Kto je Satan a kto Boh? Robert Bloch sa nám to pokúsi svojsky vysvetliť. Záver, či pointa príbehu nenudí a osvieži. Dávam ihneď spŕšku plusových bodov.

16: Němý film (The Movie People, 1969)

Výborná pointa. Bloch tu preukazuje svoje skúsenosti z Hollywoodu (zabudol som spomenúť, že sa dokonca spolupodieľal na niekoľkých častiach Star Treku), pracoval na rôznych scenároch, pohyboval sa v centre diania, čo v tejto poviedke znateľne cítiť. Približuje nám svet obyčajných komparzistov. Sú však až takí obyčajní a neviditeľní, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať? Pre mňa vydarená, ak nie vskutku šikovná prácička.

17: Věštec (The Oracle, 1971)

Ako by to v skutočnosti dopadlo, keby mal niekto možnosť zasiahnuť do histórie národov? U Blocha, ako si už zvyknete, neveľmi príjemne.  

18: Výukový labyrint (The Learning Maze, 1974)

Hm, aby sa človek stal naozaj človekom, musí prejsť od narodenia istým výukovým labyrintom! Mrazivé, ale azda práve v tomto príbehu nadobudol Bloch veštecké schopnosti. Rôzne časti labyrintu dýchajú zaujímavosťou a takisto nám ozrejmia, že Bloch je veľmi rôznorodý pisateľ, čo ho iba povyšuje o ďalší stupienok vyššie. Ono, keď mám na záver pravdu povedať, toto by som si prečítal aj viac krát, azda nám chcel pán spisovateľ niečo hlbšie oznámiť…

Čo poviete na autora, ktorému sa podarilo svoju prvú poviedku predať časopisu Weird Tales už v sedemnástich rokoch? Áno, to dokázal tu spomínaný Robert Bloch. Určite ide o jedného z najvšestrannejších spisovateľov hororových a desivých textov v histórii… a tento pán aj skutočne písať vie. Viacerí dnešní autori by sa od neho mohli mnohému priučiť.

Bloch je povestný začlenením ironického kontextu do  svojich prác.

Známa a u zasvätených, úsmev na tvári vyvolávajúca je aj jeho okrídlená veta:

„Vlastním stále srdce malého chlapca. Na písacom stole. V liehu.“

Autor, ktorý pracuje hlavne s prekvapujúcou pointou, neustále tancuje na tenkom ľade, v niektorých textoch na ňu prídete skôr, u iných sa prebudíte až na konci.

Myslím, že s miniatúrnymi odchýlkami, to stálo za to.

Podľa mňa, výborné čítanie.

Hodnotenie: 80%